Rapo®t Pilman 2014

Ako to vlastne letos vypadalo v Žďári Nad Sázavou a prečo svieti vo výsledkovej listine pri mojom mene DNF? Dozviete sa hneďJ Avizované počasie: dážď a zima. Neavizovaný črevný a žalúdočný stav v stredu pred sobotným pretekom: prehánky. Toto sa nemohlo skončiť dobre..

Čo sa počasia týka pripravili sme sa na najhoršie. Nikuška sme nechali doma v suchúčku (švagrová moja znovu dík), vyrazili sme s predstihom a zabalení ako na severný pól. Ja som už dopredu tušila, že budem na trati dlhšie ako obvykle a preto som sa rozhodla obliecť ako do dažďa napriek domu, že svietilo slnko. Bolo chladnejšie, ale slnečné lúče zohrievali celú rekreačnú oblasť Pilák, kde sa konal pretek. Laci sa obliekol normálne, no ja som si stále neochvejne tvrdila, že predpoveď hlási dážď a zimu a že ja už nejdem riskovať podchladenie ako na Nemeckom Powermane v máji. V nátelníku pod dresom som sa prvý krát rvala do neoprénu a hneď sa mi zdalo, že kyslíku nie je nazvyš. Pri pochode k vode sa pýtame súputníkov, že či to nie je málo k bójke čo vidíme v dvoch kolách. S dosť veľkým úškľabkom nám bolo odpovedané, že k tej čo vidíme nie ale k tej tretej čo je za horizontom už áno. Už ju vidím, malinkatú žltú bodočku (4x2m bója). To nemyslia vážne? Bez výbehu..Bože nieé..

Už pred štartom sa mi zdalo, že dnes akosi nemám pitbulliu náladu, ale to už len asi teraz mudrujem, že viem, že to nevyšlo. Každopádne mi bolo prvý krát v živote pridelené číslo jedna (1.) a moderátor (díky Vlado) mi robil promo ako jasnej favoritke. S veľkým knedľom v krku pri týchto slovách skáčem do vody a ľadová je slabé slovo. Vypaľovanie dusíkom skôr vystihne ten chlad. Už asi 8 rokov sa chystám si kúpiť neoprénovú plaveckú čiapku a už to určite urobím, lebo tento krát ma v ušiach bolela voda tak, že som si ani nevšímala pár kŕčov do členkov a skrehnuté prsty na nohách. Inkasovaný kopanec do tváre som si všimla. Plavcov mojej úchvatnej výkonnosti bolo neúrekom takže okuliare som si naprávala viac krát. To som ešte netušila, že plávanie mi v tento deň šlo najlepšie. Na začiatku druhého kola ma začal bolieť žalúdok a riešila som to nasledovne: 1.) asi mám hlaďák, zjem všetko čo mám – nezabralo.. 2.) asi som prepálila prvé kolo, zjem všetky BCAA čo mám – nezabralo 3.) asi mám kŕče a chýbajú minerály, vypijem všetko čo mám a zhltnem dve ampule Magneslifeu – nezabralo 4.) asi to už nepôjde, dám si paralen a budem veriť, že sa prebojujem do cieľa..

Po dva a pol hodinách sústavnej bolesti a bicyklovania s rukou vbok prichádza beh. Hneď vyrážam do kríkov cikať. Posledná nádej, že ma bolí brucho so zdržiavania. Ladným opileckým KROKOM ukrajujem rýchlosťou 1m za 10sekúnd z polmaratónskej trate a pýtam sa okolo stojacich, že koľko tak môže trvať prekráčať 21kilometrov, lebo že s tým nemám skúsenosťJ Okolo bežia pretekári a doliehajú ku mne výkriky: „To rozbeháš!“, „Dýchaj z hlboka!“, „Tři rychlé hlboké dřepy“ To už som v prvej fáze drepu a čupím. Prichádzajú nové výkriky pretekárov: „Si v pohode?“, „Zavolám doktora?“ Nechce sa mi všetkým vysvetľovať, že v stredu som začala deň tým, že som 5x zvracala a potom sedela na wc a následne preležala s teplotou. Ani sa tak nehanbím za všeobecné ľudské prejavy spôsobené vírusom ako za vlastnú hlúposť myslieť si, že to v sobotu už bude fajn. Ja som samozrejme v stredu vedela, že to asi nepôjde ale čo keby predsa? Nádej umiera poslednáJ. Doktor mi vysvetlil, že po dehydratácii pár dní pred pretekom síce môžem nabombovať telo minerálmi, ale že ešte nie sú v tele spracované. Tak nech je Vám môj príbeh poučný. Aj keď najlepšie je na vlastných chybách..že?

Citácia na záver (parafrázovanie lebo to povedal Lacimu): „Serie celá Žilina! Asi bolo niečo vo vode..“ Povedal Tomáš, organizátor Žilinského triatlonu, kde sme boli týždeň pred tým. Ale on by to tak isto nepovedal slušňiak jeden, to budú Laciho slováJ