Teniskové príbehy z triatlonov v sezóne 2014

Teniskové príbehy z triatlonov v sezóne 2014             

Pretekársku triatlonovú sezónu máme aj tento rok úspešne za sebou. Bilancia je celkom fajn. 1 Ironman, 4 polovičné Ironmany,  1 Powerman, 1 čistý maratón a nejaké tie behy a cyklistické záležitosti (MSR v časovke, MTB maratóny, MTB triatlony..) Moje nožičky napretekali cca.240km za čo som sa im odmenila 4-mi zlezenými nechtami (otlaky). Pretekárske tenisky nedopadli o mnoho lepšie, staré skončili v koši, staršie sa zmenili na vychádzkové, novšie som konečne rozbehala aby ma netlačili a najnovšie ma aj tak otlačili (ale keď boli také pekné a na kratšom triatlone ma neotlačili, tak kto mal vedieť, že po polovičnom maratóne Slovakmanu 113 si budem zase raz prekrývať farebným lakom modré nechty, neskôr miesto kde mali byť nechty, kým vyrastú novéJ).  Čo presne zažili moje tenisky a aké príbehy by mohli rozprávať keby sa dostali k slovu Vám v krátkosti priblížim v nasledovných riadkoch.

ČSOB maratón 2014: Žlté tenisky zostali nekonečne urazené, nakoľko som na ne nadávala 30km zo 40-tich. Naša hádka vyústila do mojej snahy vymeniť tie nevďačnice počas trate. Z odstupujúcich pretekárov som nevzhliadla nikoho s mojou veľkosťou, ale aspoň som sa pokúsila ukecať jednu dievčinu aby mi požičala jej vložky do topánok. Samozrejme ma zrušila so slovami, že má tenisky nové a nepožičia, keďže nešlo o štandardnú pomoc od cudzieho pretekára ako keď Vám daruje energetický gél . Žlté tenisky sa so mnou vadili až do konca a útočili otlakmi do krvi zo spodku chodidla vo veľkosti podpivníka. Aby som ich dotiahla do cieľa, musela som ich umlčať aspoň druhými vložkami, ktoré som ako inak vyprosíkala od môjho manžela-pretekára bežiaceho povedľa mňa.

Na polovičnom Ironmane v Grazi nedostali žlťáky ďalšiu šancu, ale na scénu sa vrátili moje staré ružové. V priateľskom duchu sme zabehli najrýchlejší  ženský čas a prebili sme sa na stupne víťazov aj keď nám k tomu pomohol aj najrýchlejší bike. Za úspechom stále aj spoločná pretekárska príprava. Ideálne sme spolu vyladili formu na bežeckom páse v preteku Na vrchol v Európe.

Na horskom triatlone na piesočnatú Záhorácku trať som vydolovala zo skrine šedé tenisky so štupľami do terénu. Na preteky sa dostávajú len raz-dva krát ročne a väčšinou zrovna na tento pretek takže asi preto sa mi zdajú z roka na rok menšie. Dôvod: organizátori sa bavia tým, že musíme v každom kole bežať cez jazero a tento brod teniskám asi dobre nerobí. Pár krát sa mi stalo, že chceli radšej zostať zaborené vo vode..alebo len napodobňovali sumce? J

Horský duatlon v Kubíne sa mi zdal byť výborným miestom na skúšku nových modrých tenisiek. Napriek názvu horský, som nadobudla presvedčenie, že trať vedie len asfaltkou. Nestihla som totiž zisťovať čo a ako, vďaka nášmu malému synčekovi. Aspoň sme sa spolu dohrmeli v hnedo- modrých teniskách (už od blata) na prvom mieste. Nikuškovi sa to na rukách páčilo ale ja verím, že o rok už pobeží vedľa mňa ak nie predo mnouJ.

Na polovičný Ironman Slovakman 113 som v dobrej nálade zobrala opäť moje už-zase-svietivo modré vypraté tenisky. Naša láska zhasla v zbehoch polmaratónskej trate, kde sa ukázalo, že nie sme ešte úplne zladené a vyčaptané správnym smerom. Stálo ma to tri nechty, aj keď na najvyššom stupni sme spolu stáli neochvejne a rýchlo sme si odpustili.

V auguste prišiel čas najťažší. Čas môjho jediného Ironmanu v popôrodnej sezóne. Strach som mala obrovský a špekulovala som o voľbe správnych tenisiek dlhší čas. Nakoniec som sa rozhodla dať šancu žlťákom, ale iba v prípade, že by stále neboli rozšliapané modráky. Rozhodnutie, nechať si náhradné tenisky v depe bolo vynikajúce a dievčence sa o maratónsku trať podelili pekne pol na pol. Dobeh do cieľa bol prekrásny a so žltými hádavými teniskami sme si ČSOB maratón už úplne odpustili.

Na horskom triatlone v Žiline som opäť vymyslela teniskový kumšt a bežala som v svojich goretexových štupľových, ktoré mám bežne len na chodenie. Bolo totiž po daždi a blata aj vody bolo neúrekom. Zaujímavý bol na bežeckej trati adrenalínový výbeh po skalách-balvanoch na mostík ponad jedno z ramien Váhu. Keďže bolo vhodnejšie použiť viac ruky ako rozum, vyšplhala som sa zľahka mimo trať a aby som sa na ňu vrátili, preliezli sme s goretexáčmi zábradlie a vystúpili na mostík adrenalínovo z druhej strany zábradlia. Keby padnem do tej vody asi ma ani nepremokavé tenisky neubránia premoknutiuJ.

Vyvrcholením mojej lásky k žltým teniskám bol polovičný Ironman v Podersdorfe. Na bicykli som sa tak strašne nazlostila na organizátorov, ktorí nechali hákovať moje súperky na bezhákovom! triatlone, že som na behu bežala zlostne rýchlo. Nič iné mi ani nezostávalo aby som sa prebila na stupne zo šiesteho miesta, na ktorom som beh začínala. Žlté tenisky za zahryzávali do asfaltu a bežali sme spolu a´la Forrest Gump. Predviedli sme 15ty beh celkovo, t.j. aj s mužmi z cca.800 pretekárov. Iba 14 párov tenisiek bolo rýchlejších ako moje žlté kamošky. Na druhú ženu nám nakoniec chýbalo len pár sekúnd ale predviedli sme skvelý súboj a sme teraz spolu pripravené na hocijaký pretek. Jedno telo, jedna duša..až kým nás ich zničenie nerozdelí (čo bude už zrejme za nejaké dva-tri preteky, ale nehovorte to mojím žltým teniskám lebo sa zase uraziaJ)

Čo iné dodať na záver, ako že tenisiek nie je nikdy dosť  a treba ich na pretekoch striedať aby Vaše výkony viedli k spokojnosti a Vaše nohy neboli otlačené, ubolené.  Dobrý pocit z behu ani bolesť nezničí, ale aj dobré vie byť vždy ešte lepšie..