Žilinský triatlonový víkend 2014
Žilinský triatlonový víkend 2014
Žilinský triatlon je dvojdňovka ako stvorená pre našu Néč-Lapinová family. Plán sa mi v hlave stvoril v sekunde. V sobotu skúsi svoj prvý olympijský triatlon Laci (čo na tom že rovno MSR), v nedeľu si zašportujem na horskom triatlone ja. Raz stráži Nika jeden, raz druhý, Ari sedí a pozerá z kufra auta rád, prespíme u kamošky v Martine (a posedíme s partiou večer pri víne). LETS GO!
Štart olympijského triatlonu (1,5km plávanie-40bike-10beh) bol o 15.00, ideálne na rodinné balenie na celovíkendový výlet. Takže staré známe: hokejkou podoprieť zadné dvere auta (lebo s nosičmi to padá na hlavu a dosť to bolí) a nahadzovať veľkou lopatou- jeden bike, druhý, neoprény, tenisky, tretry, prilby, kočík, jedlo, víno na návštevu, atď, atď..potom združiť všetkých účastníkov zájazdu a môžeme ísť. V Bánovciach slnko a dobrá nálada, pri Považskej mraky a nálada chradne.. Laco ako správny muž-šomroš vždy frfle keď má pretekať v daždi ale úporne ho presviedčam, že 100% nepoprší. Liať začne až keď už je odštartované takže šomrania som omilostená. Pohľadu do šomroš tváre môjho pretekára na trati taktiež, nakoľko cez zábrany sa neviem dostať s kočíkom a dáždnikom cez zátarasy. Hlavne, že igelit na kočíku neprepúšťa a dobrých ľudí sa do expo stanov veľa zmestí, keď sa musia skryť pred dažďom (možno sa nakoniec aj niečo predalo, nie len postúpaloJ). Po daždi došlo aj k slnku a tak som vyrazila s kamoškami po Ariho do auta, nech má aj on niečo z výletu. Bohovsky ma pobavil nejaký pán, ktorý ma odchytil po ceste a vybozkával so slovami: „Gratulujem, skvelý beh!“ Vravím si, že tak fajn, už som populárna a v tom ma napadne, či si ma neborák nepomýlil s Peťou Fašungovou, ktorá na doobednom šprint triatlone zase raz trhala asfalt a vyhrala vďaka jej šikovným nôžkam. Pretekári sa valia do cieľa jeden za druhým už za slnečného počasia (apríl v auguste), aj môj mužíček už s rozjasnenou tvárou- nepadol, poobiehal koho si pred tým vytýčil. Jedlo a radler už dusíme pod dáždnikom. Hurá do Martina sa zohriať. Že na Stráňach býva chladno a ulica sa právom volá Horská som si uvedomila až keď som na Nika tlačila tretiu vrstvu odevu. Jedlo ho však rozohrialo rovnako ako Ariho kamarátkine mačky a kozy. Pravé kozy myslímJ..preparádny syr dievčence nachystali a v káve kozie mlieko cítiť až na druhý deň ráno. Trochu mi aj bolo na preteku z neho divne, ale skôr to dávam za vinu mojej pahltnosti a šikovnosti gazdiniek. Uznajte: kozí syr, tvarohový koláč, gaspačo polievka, hríbové zapekanky.. o nápojoch nehovoriac.. Marija!
Na horskom triatlone sa počasie zľutovalo a užili sme si slnečný, teplý deň. Škoda už len, že so studenou vodou na plávaní a ohádzaní bahnom ako prasiatka. V studenej vode ja vždy plávam o čosi lepšie, lebo mi je zima tak viac kopem nohami, takže súperky som poobiehala pomerne rýchlo, už v úvodom stúpaní. Tak fajn, na technickom hrebeni po skalách a koreňoch môžem spomaliť.. Omyl. Zrazu sa cezo mňa prevalí pretekárka s červeným číslom. Do prčic a toto je čo? Nie že by nevedel niekto bikovať rýchlejšie ale kto dokáže plávať ešte pomalšie ako ja? Chvíľu som sa aj zahákla za ňu, ale hneď som prišla na to, že takto zjazdovať mi bude osudné. Na behu som sa ešte pokúšala českú pretekárku dobehnúť, no pretek trval dlhšie ako som počítala a radšej som Laciho poprosila aby šiel nakŕmiť Nika ako by mi mal merať odstupy. Nakoniec ho zmerala Ľubina a s výkrikom „To je veľa, to už len vykluš!“ mi zobrala aj poslednú chuť sa ponáhľať.. Do cieľa už ale bolo blízko a neuveríte, kto mi kýva medzi fanúšikmi. Pán zo včera. To ho nemôžem sklamať keď mňa-Peťu tak dobre pozná. Prevalím sa ľahkým atletickým cieľom do cieľa a čakám kedy mi príde zagratulovať k dvom pretekom za dva dni.. J
