Zimný MTB maratón a beh Stupava trophy 2015

V dňoch 17-18.1.2015 sa konalo tradičné zimné podujatie Stupavský zimný MTB maratón. Organizátori pridali v ostatných ročníkoch aj beh na druhý deň a hneď bolo o jedno meranie síl naviac: v kombinácii.

Ročník 2015 vyzeral byť, po minuloročnom tropicky teplom preteku, konečne na snehu. Veľký dážď však neobišiel ani Železnú studničku pri Bratislave a tak sme sa zase raz poriadne zablatili. V štartovom poli 350 cyklistov to riadne vrelo už pred štartom. Organizátori zaradili tento rok novinku, ktorá sa prekvapivo veľmi ujala a rovnakú trať maratónu vyrazilo „ochutnať“ 80 bežcov. 29 kilometrov v teréne je silná káva a na moje počudovanie sa jej nebáli aj niektorí bežci pôsobiaci, že už 10 kilometrov im môže byť veľa. Organizátori sa snažili o paralelné spojenie pretekov a tak sa bežci vybrali na trať hodinu pred štartom MTB maratónu. Stretnutia na trati sa zaobišli bez väčších ťažkostí aj keď šomralo sa na obe strany, keďže v blate je chodník priúzky a nie len sa po ňom rýchlejšie beží, ale aj rýchlejšie bicykluje. V behu na 29km dominovali ultra bežci, ktorý si nechcene vymenili pozície medzi 1.a 2.miestom kvôli preznačenej trati (ani „húpaciemu koníkovi“ nie sú zásahy do značenia a blúdenie pretekárov vtipné, no on má predsa len vyššie IQ ako niektorí ľudia). V cyklistike tento rok chýbali minuloroční víťazi Lami a Števková, no o slabej konkurencii nemohla byť reč. Naša mini maxi výprava tento rok obsahovala predajný stánok s triatlonovým vybavením a tak sme v sobotu vyrazili nabalení na ťažko ale psyhicky na ľahko, t.j.bez psa a dieťaťa. U mňa sa to prejavilo duševným kľudom, dosiahnutým dostatočným časom na rozjazdenie aj na dobrú štartovú pozíciu. Trať bola technicky zvládnuteľná aj pre triatlonistku, ktorá jazdí na horáku 5x v roku aj keď mokré mostíky ponad potok, či traverz po koreňoch stromov mi rezonujú silno v pamäti. Do cieľa som sa dohrabala za setrami Juhásovými, s ktorých jednu dvojičku som síce videla zozadu dlho ale ozaj bolo nad moje sily ju dobehnúť a kuknúť, ktoráže to jeJ. V chlapoch zvíťazil po super výkone Višňovský. Chutné rizotko a tombola spríjemnila pocit z pekného závodu a na nemalé vrásky z bežeckého blúdenia snáď zabudol aj druhý „víťaz“, ktorému sa zásahom osudu ako útecha ušla hlavná cena v tombole.

Beh na druhý deň už bol sprevádzaný slnečnými lúčmi a tak sa v ubolených telách pretekárov našla aj schopnosť usmievať sa. Mne ako triatlono-duatlonistke beh po bicykli neprekáža, ale keď je medzi disciplínami jeden deň a Vašim nohám únava stihne naplno prejsť až do hlavy, je to ťažšie ako klasický duatlon. Bežecká trať merala 9,7km a viedla cez kopček Kačín a opísala by som ju jednoducho: rovno-hore-horeeee-dooooole-nekočne dlho mierne dole a cieľ. Pre mňa ideálna trať a tak som si natiahla krok a prebehla štart-cieľ na prvej priečke. V mužoch nebol tiež nejaký boj o prsia (prípadne inú časť tela) a víťazom sa stal Valent. V kombinácii došlo k demonštrácii sily triatlonistov keď sa absolútnym víťazom stal Tomáš Kamrla a v ženách sme si po víťaznú trofej kráčali hrdo my s NikuškomJ. Veľmi pekný pretek s parádnou organizáciou. Odporúčam všetkým..